Skip to content

Mišo Žilka: Chcem dnes liezť

Ako prázdninový výlet za dobrodružstvom, ako návrat do detstva. Ako vtedy, keď nebolo žiadne „musím“, bolo jedine „chcem“. Chcem vybehnúť z domu, chcem vidieť kámošov, chcem držať za ruku milovanú ženu. Chcem objaviť dedinu, les aj svet. 

Lezečky, sedák, presky, zámkovky, pytel smyčiek a lano v tom najlepšom ropebágu s dierou v strede plachty. Toaleťák, šparchadlo, spárovky, hadinky, kartáč železný a jupí do skal. 

„Bojíš se?“ Pýta sa ma kámoška ešte pod nástupom do spáry. „Jak sviňa!“ odpovedám a smejem sa. Smejem sa, lebo tu chcem byť. A preliezť túto lajnu a zažiť to, čo zažili kámoši predo mnou. To, čo zažili tí, ktorí sú zapísaní už len tam hore. 

Strach trvá len k prvému ťažkému miestu. Pripadá mi, že cítim jeho jasnú hranicu. A za ním je vstup do osobného sveta. Sveta, kde nie je žiadne „musím“ a je len samé „chcem“. Ľavačka na žabu a vysoká noha. Pribrať pravačkou a vykročiť. Ďalej na žabu alebo na sokola? Na sokola! Tempo za tempom dýcham k prvému kruhu. Pod ním sa mi smekne alebo zaberiem? Smekne, no zaberiem! Do kruhu zámkovku alebo dve presá? Dve presá! 

A pred traverzom smycu alebo bambuľu? No predsa obidve! A pod širočinou dám ešte jednu. A čo to, pod tou širočinou ? Pozerám do nej a ona kuká na mňa. Naozaj sem chceš? Chcem ! Hlemzám sa hore a leziem. Kúsok hore, kúsok zase dolu. Dychčím od námahy. 

Minúty bežia a som stále na tom istom mieste. No veru, začínam sa tu udomácňovať. Všade v Teplicích sucho a tuto je to mokré. Vraj je tým „Bič“ známy, no neveril som. Je zvláštne, že je širočinka mokrá a stekajú po nej kvapky vody. Chcem tie kvapky olíznuť? Chutia ako tekuté perly piesku. 

Tak poďme, ľavačka na klíč, vymyslím nohy a po troške sa súkam na vrchol. Krok za krokom. A zrazu okamih, kedy už viem, že to preleziem. Už je mi jasné, že sa mi to predsa len podarí. Že stačí sa len neprestať sústrediť sa a zažiť si to prítomne až do konca. A som hore a dívam sa na krajinu a skaly okolo a obdivujem tvary borovice na vrchole a hľadám štand a doberám spolulezca a zápis a čítame v knižke mená kámošov.

A veď to sami dobre poznáte.

Díky cookies můžeme sledovat návštěvnost webu a připravovat obsah, který vás baví. Tady nebo třeba na sociálních sítích. Používáním webu souhlasíte se zpracováním cookies.